Your Tuscan Soulmate

Benátky v detskej veľkosti

Benátky som trikrát navštívila už ako malá, naposledy, keď som mala 10 rokov, takže medzitým už ubehlo trochu času. Ale aj tak som sa tešila, že sa tam jedného dňa vrátim. Možno s mužom mojich snov :-) A teraz tam boli so mnou rovno dvaja muži môjho života.
Benátky mi z detstva utkveli v pamäti ako mesto plné holubov, ktoré nemám rada, ale už vtedy som si všímala, že je plné noblesy a tajuplnosti. Najviac ma vtedy zaujali pouličné novinové stánky, ktoré boli farebné a plné novín a časopisov z celého sveta. Pri každom takomto stánku som sa chcela fotiť. 

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_f1ejpg

A aké boli pre mňa Benátky po viac než 20-ich rokoch?
Na cestu sme sa vydali vlakom. Najprv pomalým, medzimestským do Florencie, a odtiaľ superrýchlym vlakom Frecciarossa, ktorá dala sto kilometrov medzi Florenciou a Bolognou ani nie za 25 minút. O dve hodiny sme už vystúpili na stanici Venezia Santa Lucia. A hneď pri stanici nás vítal kanál s typickou zelenou vodou, vodné taxíky a benátske parníky- "vaporetto". Keďže sme sa ubytovali v pokojnej časti blízko stanice, zašli sme si tam pešo- cez úzke uličky, kanály, mosty, drobné obchody s maskami, kaviarne, vďaka ktorým sme sa naladili na benátsku vlnu. Náš apartmán ešte nebol pripravený, tak sme šli za hlasom detského smiechu, ktorý nás doviedol na malú príjemnú "piazzu", kde deti po škole hrali futbal alebo behali okolo fontány. Mamy si zatiaľ dopriali prosecco alebo kávu v malom bare na rohu, odkiaľ nenápadne sledovali svoje deti. Takto presne si predstavujem piatkové benátske popoludnie, takto presne milujem objavovať nové miesta- skrz života miestnych. Tak sme si aj my sadli, objednali to prosecco- ktoré stálo 2,50. Čože? Veď každý nás varoval, aké sú Benátky drahé, ako minieme majlant. Takže prvé zistenie, aperitívy v Benátkach sú lacnejšie ako u nás na toskánskom pobreží. Samozrejme, niekde v okolí San Marca to neplatí, ale zvyčajne si za taký Spritz Aperol, ktorý pochádza priamo z Benátok, zaplatíte okolo 3,50. A že tá chuť je naozaj autentická, zistíte po prvom hlte. Ubytovanie sme si vyberali cez booking.com, chceli sme niečo typické benátske, blízko kanálov a s pekným výhľadom. Nuž, tu sme sa netrafili, pretože apartmán na fotkách vyzeral úplne inak ako v skutočnosti, majiteľom bol mladý chalan, ktorý v ňom normálne žil, len počas nášho pobytu si odskočil na tri dni do Milána. Takže boli všadeprítomné jeho veci, dokonca nechal zapnutú aj umývačku riadu- neviem, či si myslel, že mu ju aj vyložíme? J Verím, že domy a priestory, v ktorých prebývame súvisia s našimi energiami a pozitívnym naladením, no a tento dom mal na nás negatívny dopad. Tak sme sa snažil tráviť v ňom čo najmenej času, vracali sme sa tam len na popoludňajší oddych a večer spať.  

lzTrpJdbQB4tNzY1R86Q_thumb_f3djpg

Byť v Benátkach, a nevyskúšať niektorý z vodných dopravných prostriedkov je ako tam ani nebyť. Už keď sa malý narodil, často som si predstavovala, ako mu raz budem pomáhať pri nástupe do romantickej gondoly. A tak keď sme prechádzali pri moste Ponte Rialto a jeden z gondoliérov sa nám prihovoril a lákal nás, aby sme nasadli práve na tú jeho, pri čom spustil 10 eur z ceny, neodolali sme. Cena sa zvyčajne počíta na osobu, pohybuje sa okolo 25 eur. Gondolu mal zaparkovanú na móle- úzkom asi polmetra- a keď ako prvý nastupoval syn, mala som obavy, či sa celé to drevené mólo aj s ním neprevráti do mora. Našťastie, všetci sme sa pohodlne usadili, gondoliér vyplával z prístavu a namieril to na okolité kanály. Neviem, či to bolo tou spustenou cenou, zamračeným dopoludním, alebo zimou, ale gondoliér, ktorý nám mal porozprávať niečo o Benátkach, nám ukázal dva domy- tam, kde tvoril Goethe a Mozart- Toho Mozarta trikrát zdôraznil s prízvukom, ktorému by porozumeli aj japonskí turisti. Z gondoly som si všímala štruktúru benátskych domov, rozmýšľala som, ako je možné, že mesto vzniklo na vode, dívala sa do objektívu fotiacich turistov postávajúcich na mostoch, ktoré sme podplávali a pozorovala môjho chlapčeka, ako sedí a rozjíma, tíško, nerušene.

MFyif7DlRiS5jM2NxqzLA_thumb_f01jpg

Vodné taxíky, ktoré poznám skôr z filmov, sme nevyskúšali, ich cena bola dosť vysoká, a nemali sme nijak naponáhlo, takže sme nasledujúci deň zvolili klasické „vaporetto“. Oplatí sa kúpiť si denný lístok za 20 eur na osobu (deti do 6 rokov neplatia), ako jednorázový za 7,50 na osobu. My sme si dali okružnú plavbu na ostrov Murano, kde vyrábajú sklo a obchodov so sklom je tu neúrekom. Ak by vám ruch Benátok začal byť na obtiaž, určite je výlet na okolité ostrovy Murano alebo Burano príjemným spomalením tempa. Práve tu si totiž vychutnáte pomalý život.

ZkyVhGyTd2OhuQTP4Lmw_thumb_ee0jpg

„Vaporetto“ premáva až do neskorých večerných hodín, a tak sme si dali aj večernú plavbu mestom, ktorá má vo svetlách noci mocné čaro. Práve plavba „vaporettom“ utkvela v pamäti môjho štvorročného syna ako tá najkrajšia časť návštevy Benátok. A tiež Piazza San Marco, ale myslím si, že to skôr preto, lebo si to spojil svojho otca. A čo najviac očarilo mňa? Ranná hmla, do ktorých sú zahalené celé Benátky, až kým sa okolo poludnia nezačnú predierať pomedzi mraky prvé slnečné lúče. Zaparkované gondoly pri San Marco, ktoré sú úžasnou kulisou pre krásne fotografie. Kult aperitívov, ktoré sa zrodili práve tu, a preto ten Spritz naozaj chutí výborne. A keď si k nemu objednáte aj typické „cichetti“, čo sú malé obložené chlebíčky, tak sa budete cítiť naozaj tak benátsky. Jedno popoludnie, keď syn oddychoval po doobedňajšej prechádzke mestom, som dostala chuť na ovocie, a tak som si vyšla sama do ulíc. Prešla som mostom, dívala sa na zelenú vodu, našla malinké potraviny, stála v rade za starenkou, ktorá si potraviny ukladala do plátenej tašky na kolieskach, zastavila som sa na rýchle kapučíno- v Benátkach sa pije aj poobede, nebudete hneď za nemeckých turistov- a spokojne sa vrátila k mojim mužom. Cítila som sa tak benátsky!

7J9vB5fQRvWB92v71B4w_thumb_edbjpg

Apropó ku Benátkam s deťmi, my už kočík nepotrebujeme, ale toto mesto s kočíkom naozaj neodporúčam. Samozrejme, len ak nemáte chuť prenášať ich cez milión mostov J Moja rada je, radšej trochu počkať, kým si to vaše dieťa samo neodchodí. Ale videla som veľa mamín s deťmi v nosičoch a šatkách. Tie väčšie deti si to dávali na kolobežkách, lebo ani bicykel nie je ideálny na premávku po tomto meste (v centre je aj zakázaný). A či by som sa niekedy chcela ešte vrátiť? Ak by som mohla bývať v luxusnom hoteli s výhľadom na Canale Grande, pohybovať sa po meste vodným taxíkom a večer v exkluzívnej reštaurácii zakončiť v známom kasíne, tak aj áno. Ak chcete Benátky len vidieť, tak áno, dá sa to aj zalacno, ale ten pravý benátsky život predsa len ide hlboka do vrecka. Keďže sme zastihli aj otvorenie karnevalu, aj ten máme v našom zozname zážitkov odškrtnutý. Viete si predstaviť tmavú masku s dlhým vtáčím nosom? Tú, ktorú používal známy benátsky lekár, keď chodil liečiť chorých v čase, keď tu vyčíňal mor? Tak je ich plné mesto, a sú naozaj strašidelné!  
cwWz0im4SWmzPF7g3UNAXw_thumb_ec5jpg

TIP: A čo si odniesť domov ako suvenír? Masky nájdete na každom kroku, mne však padla do oka detská knižka „This is Venice“ od Miroslava Šaška, ktorý síce žil a tvoril v Amerike, ale pôvod má v Československu. Krásne ilustrácie sršia benátskou atmosférou a zaujímavosťami o konkrétnom meste podaných tak, aby boli zaujímavé aj pre najmenších. A nie je to jediná cestovateľská kniha pre deti. Miroslav Šašek vytvoril celú kolekciu, z rôznych kútov sveta, takže dúfam, že s touto benátskou sme len zahájili našu zbierku.  

xSlpBEGcQxibwHn8x6z4tQ_thumb_e86jpg